Televízor je mŕtvy. Nech žije detstvo!

Autor: Tomáš Paulech | 2.10.2012 o 19:09 | Karma článku: 15,15 | Prečítané:  1781x

Konaj nekonaním a nič nezostane nevykonané. Táto taoistická formulka, ktorá sa zdá na prvý pohľad nezmyselná, sa mi v mysli vynorí vždy keď mi v živote zafunguje. Dlho som sa trápil tým, že sa deti snažia stráviť každú voľnú chvíľu v hypnóze obrazovky pred neuveriteľne stupídnymi programami a reklamami. Až sa to vyriešilo náhle a celkom samo. Nekonaním.

Používali sme donedávna televízor vyrobený ešte v dobe, kedy technika mala vydržať viac ako po koniec záručnej doby a ten náš sa so životom nechcel rozlúčiť. Bol to klasický 20 kilový zápasník Samsung s obrazovkou dosť veľkou aj na dnešné pomery. Tušil, že mám v úmysle vymeniť ho za štíhlu sexi krásavicu s plochou obrazovkou, nádhernými farbami a minimálnou spotrebou. Odolával osudu dlhé roky a mal som ho preto rád. Jeho srdce z vákuovej trubice však jedného večera definitívne vypovedalo a krv elektrónov sa už neroztekala po fluorescenčnej vrstve.

Táto strata postihla hlavne obe naše ratolesti. Po tom, čo staršia z nich dostala rozumy od spolužiačok a kamarátok v škole, začala čoraz častejšie sledovať Disney channel. Je to kanál. Doslova. Keď som si nechtiac pozrel občas tie stupídne zápletky, vyumelkované deti-„herečky“ s kopou amerického sarkazmu a do toho umelý smiech sitkomov, tak som sa utvrdil v tom, že moje deti na takomto hnoji vyrastať nebudú. Nechcem z nich vychovať odstrkované chuderky neznalé trendov, ale nenechám si predsa moje krásne vzácne deti zamorovať chorými hlavami, ktoré tento brak produkujú. Toleroval som im to len ako krátky oddych po únavnom dni v škole. Viem, aj ja mávam stavy, keď potrebujem totálny horný výplach a je mi jedno, čo ma v tej chvíli zabaví. Stáva sa to, ale veľmi zriedka. Deti však nemajú sebadisciplínu a mieru v odolávaní pokušeniam. Ani v sladkostiach, ani v telke.

Čakal som, že budú každú chvíľu domŕzať, aby som už kúpil novú. Že budú roniť slzy bezmocnosti, že nemôžu sledovať svoje obľúbené, ale mnou tak zatracované a zakazované pubertálne programy. Predpokladal som, že im bude bytostne chýbať každodenná regulovaná dávka bezduchého civenia na bedňu.

Ich reakcia ma však úplne vykoľajila. Ako to vedia len deti, okamžite sa prispôsobili novej situácii a informácii, že telka odišla na večnosť. Občas si pozrú film z DVD na počítači, občas sa niečo nenáročné zahrajú na internete, ale inak im odrazu nič z toho nechýba. Lietajú po vonku so susedkami, čítame staré detské knihy z úsvitu vekov a čias dinosaurov, keď ešte ani tatino nebol na svete a v hlavne sme objavili CDčka a rádio. Napríklad rádio Junior. Počúvajú tie dramatizácie a príbehy, bez reklám, šialených strihov holywoodskych producentov a je im evidentne dobre. Je síce oveľa ťažšie zabaviť ich normálne a primerane ich veku, ako posadiť k obrazovke, no ja stále verím, že sa mi to raz v dobrom vráti.

Lao’c chodil po Číne, ktorá ešte nepoznala výhody globalizovaného trhu s elektronikou. Nemohol preto vedieť, že jeho taoistickú myšlienku si človek 21. storočia pripomenie aj v takýchto netradičných súvislostiach. Dosiahol som, čo pre ne považujem za správne bez toho, aby som čo len pohol prstom. Zostáva otázka, či mám vyhodiť pekných pár sto eur za novú telku, keď ju vlastne už ani nepotrebujeme...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?