reklama

Maternicu mamy a placentu jej dieťaťa spojil vírus

Vírusy sú považované za hnusné malé mrchy, kvôli ktorým si míňame dovolenku a sponzorujeme výrobcov vreckoviek, čaju, citrónov a liekov. Málokedy nám ale napadne poďakovať sa im za svoju vlastnú existenciu, keďže výrazne prispeli k tomu, že ľudská placenta je taká skvelá vecička...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (50)
Sivé tkanivo hore je maternica, biele sú mamine cievy. Ružové dolu je placenta s cievami embrya. Článok pojednáva o modro-sivej vrstve ktorá ich spája - Syncytiothophoblaste.
Sivé tkanivo hore je maternica, biele sú mamine cievy. Ružové dolu je placenta s cievami embrya. Článok pojednáva o modro-sivej vrstve ktorá ich spája - Syncytiothophoblaste. (zdroj: Wiki)

Vírusy sú všade. Je ich nepredstaviteľné množstvo, zaplavujú svojim exponenciálnym rozmnožovaním každé mysliteľné miesto tejto planéty. Žijú ich okolo nás, na nás aj v nás trilióny. A boli tu vždy, počas celej našej evolúcie. Je pravda, že s niektorými druhmi sa príliš nekamarátime (napr. HIV), ale na druhej strane nám občas neúmyselne pomôžu.

V predchádzajúcom článku o pupku, pečeni a zisťovaní DNA bábätka z krvi mamy som zmienil veľmi stručne aj placentu, ktorá je, ako všetci vieme, ukrutne dôležitá pre prežitie malého plodu. Hovoril som aj, že je to výmenník. Krvné obehy mamy a dieťatka sa priamo nestretnú (to by ani nebolo dobre), ale vymieňajú si všetko potrebné cez tenučkú vrstvu, ktorá vyzerá ako mnoho jednotlivých buniek spojených dohromady.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Syncytiotrophoblast! Nie, to nie je zaklínadlo z Harryho Pottera, tak sa volá táto vrstvička, ktorá doslova prenikná do steny maternice a zlúči sa s ňou. Zabezpečí tak pevné uchytenie sa embrya o stenu maternice a prestup látok z mamy do rastúceho plodu. Dosť zásadná vec, čo poviete?

No a teraz to začne byť sánkopadné (nenásilný preklad z anglického jawdropping).

Pri prezeraní nášho genómu sa našiel gén (návod na výrobu) bielkoviny, ktorú nazvali syncytin a ktorá sa nachádza iba v placente. Názov naznačuje zlučovanie buniek a tento proteín skutočne tak funguje. Je zodpovedný za tvorbu spomenutej vrstvy syncytiotrophoblastu bez ktorej placentárne spojenie plodu a mamy jednoducho zlyhá, čoho dokazovanie si odnieslo zopár laboratórnych myší. Jeho ďalšia verzia napomáha tiež tomu, aby mamin imunitný systém nevypudil embryo ako podozrivú grču cudzieho tkaniva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prekvapenie syncytinu je ale v tom, že nejde o pôvodný gén z našej živočíšnej vývojovej línie, ale ide o gén vytvorený vírusom, ktorý infikoval v evolučnej minulosti nášho predka. Niektorým retrovírusom* sa totiž pošťastí namiesto telesných buniek infikovať bunky pohlavné. Keď sa takáto infikovaná spermia, či vajíčko zúčastní zhodou okolností oplodnenia, nový jedinec si DNA vírusu nielen nesie, ale aj ďalej prenáša na nasledujúce generácie. Vírus, čo to dokáže, získava titul endogénny a je tu potom s nami v našej vlastnej DNA až na veky vekov. Postupne ho zväčša znefunkčnia mutácie počas miliónov rokov, alebo obranné mechanizmy našej DNA.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keby ste si mysleli, že ide o nejakú okrajovú záležitosť, tak vedzte, že pozostatky takýchto vírusových vpádov do DNA tvoria celkovo až 8% ľudského genómu a sú roztrúsené na 100.000 miestach v ňom. Pre porovnanie, všetka kódujúca DNA, teda návod na výrobu všetkých desiatok tisíc druhov bielkovín nášho tela zaberá dokopy 5% genómu. Tým samozrejme netvrdím, že celý zvyšok nič nerobí. Nekóduje síce bielkoviny, ale nie je ani celý "junk DNA", ako sme si ešte relatívne nedávno mysleli. Je typicky ľudská vlastnosť to, čomu nerozumieme, nazvať odpadom (hoci aj toho skutočného máme v genóme napríklad oproti baktériám viac ako dosť).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu ale nekončíme. Nasledoval pochopiteľný pohľad do genómu ďalších tvorov okolo nás a zistili sme, že gén pre syncytin majú aj ony. Ale nie celkom ten istý. Opice a primáty jeden typ, mäsožravé psovité a mačkovité majú inú verziu, myši či zajace zas inú. Celkovo vedci našli až šesť druhov retrovírusov v rôznych skupinách evolučne príbuzných cicavcov, pričom infekcie rôznych druhov cicavcov delia aj desiatky miliónov rokov. Všetky tieto skupiny zvierat vpád vírusu do ich genómu prežili a nielen to - využili bielkovinu, ktorú vírus pôvodne syntetizoval na spájanie a následnú ľahšiu infekciu buniek a zakomponovali ju do rovnakého, pre reprodukciu kľúčového orgánu-placenty. Zapáčilo sa im to natoľko, že keby sme im túto bielkovinu náhle zobrali, vymrú. Na druhej strane prasatá a kone sa evidentne podobnej infekcii vyhli a syncytin v DNA nemajú. Ich vývoj placenty preto išiel inou cestou.

*-retrovirusy su tie, čo využívajú DNA hostiteľa ako továreň na vlastné množenie procesom tzv. reverznej transkripcie svojej RNA

Zdrojom mi bol článok Carla Zimmera: Mammals made by viruses .


Tomáš Paulech

Tomáš Paulech

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Aký ľudský tvor! Skoro ako človek.... (RND) Zoznam autorových rubrík:  ZázrakyRodinaAstronómiaeGovernmentVýkrikyZajtrajšie správy

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu