reklama

Stehno veľryby

Dnes si uvaríme evolučný guláš. Potrebujeme: kus stehna z veľryby, žĺtko ľudského embrya, panvu hada a oko jaskynnej ryby. Jedlé to asi nebude, ale pravdivé áno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (67)

Tieto ingrediencie sa naozaj dajú zohnať. Telá živočíchov aj rastlín obsahujú pomerne často orgány, ktoré už dávno stratili svoju pôvodnú funkciu. Označujeme ich ako zostatkové - rudimentárne. Na nich veľmi zreteľne vidíme pôsobenie evolučných síl. Uveďme si niekoľko príkladov takýchto orgánov na dnes žijúcich živočíchoch.

Stehno veľryby

Vodné cicavce prešli neskutočnými evolučnými premenami. Najskôr ich predok vystúpil z mora na súš, dlho tam existoval, kým sa niektorí z jeho potomkov pred asi 50 miliónmi rokov nevrátili späť do vodného prostredia. Hovoríme im veľryby. Hrozný názov. To „veľ“ je zväčša na mieste, ale to „ryby“ už nemôže byť viac zavádzajúce. S rybami sú podobné (analogické) v prispôsobení sa životu vo vode, stavbou tela sú to ale evidentne cicavce (homologické). Keď dnes hovoríme o rudimentoch, veľryby majú ešte stále prítomný zakrpatený pár zadných končatín, ktoré sú ale zarastené v ich veľkom tele, takže navonok už ich nevidno.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Krídla nelietajúce

O nich vedia už malé deti. Pštrosy, aj keď majú pozostatky krídel, o dosť lepšie behajú, ako lietajú. Podobne vtáky Kiwi. Tučniaky sa so vzdušnou akrobaciou taktiež rozlúčili, zato svoje krídla nádherne adaptovali na vodu.

Nohy nechodiace

Veľmi úspešná trieda plazov v sebe zahŕňa aj hady. Tie síce stratili končatiny, ale ich telá prezrádzajú evolučnú príbuznosť s "nohatými" príbuznými. Napríklad na kostre pytóna by ste stále objavili pozostatok panvy, ktorá je inak pri ich spôsobe života a pohybu zbytočná.

Obrázok blogu

Oči nevidiace

Pre druhy živočíchov žijúcich v absolútnej tme pod zemou, v hlbinách mora alebo v jaskyniach sú oči nevyužívaným evolučným dedičstvom. Spoliehajú sa už dávno na iné zmysly. Oči im možno zakrpateli, ale sú stále prítomné. U niektorých druhov, ako je napríklad krtkovi podobný Slepec, rozšírený na juh od nás, sú inak úplne funkčné oči zarastené kožnou blanou, takže ich už ani neotvoria. Lepšie je mať v tej tme oči čisté a nadobro zatvorené, ako plné hliny, no nie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

A čo my – prepytujem „Koruna tvorstva“?

Evolučných pozostatkov sa nájde viac ako dosť. Niektoré z nich sú bežne známe. Napríklad kostrč, ako pozostatok chvosta, alebo zuby múdrosti, stoličky bylinožravcov, čo sa rady nezmestia do sánky moderného človeka. Tiež máme často "husiu kožu", ale už nás nezohreje pre nedostatok ochlpenia, ktoré nám v podstate iba komplikuje život a zabezpečuje živobytie drogériám.

Často sa v tejto súvislosti spomína aj Apendix. Neviem, ako vy, ale ja som si do písania tohto článku myslel, že Slepé črevo a Apendix je tá istá vec. A nie je. Slepé črevo je začiatkom hrubého čreva ešte pred napojením toho tenkého. Slepé črevo obývajú populácie prospešných mikroorganizmov a bylinožravce ho majú oveľa väčšie, plné symbiotických baktérií tráviacich inak odolnú celulózu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Apendix je rudimentárny orgán – asi 10cm dlhý prívesok zavesený na slepom čreve. S obľubou sa zapaľuje a potom ho treba chirurgicky odstrániť. Pravdepodobne je pozostatkom rozsiahlejšieho čreva, ktoré naši evoluční predkovia konzumujúci viac rastlinnej potravy využívali. Aj napriek ťažkostiam pri zápale, pomáha Apendix pri obnovení črevnej flóry po hnačkovitých infekciách a dnes aj po liečbe antibiotikami. To je zrejme dôvod, prečo ho prírodný výber neeliminoval ako škodlivú, zdravie ohrozujúcu vec.

Obrázok blogu

Potom sú tu menej známe zakrpatené orgány ako 3 ušné svaly, ktorými na rozdiel od psov a mačiek už bežne nekývame. Okrem svalov na lebke sa u pár percent ľudí objavuje malý, tzv. Darwinov hrbolček na ušnom boltci, pochádzajúci z čias, kedy náš predok mal ešte spicaté uši a gény to ešte stále celkom nezabudli. Oveľa horšie máme oproti divým zvieratám aj receptory čuchu (Olfaktorický receptor). V genetickej výbave si nesieme schopnosť zachytiť čuchom ohromné množstvo molekúl, o veľkú väčšinu týchto schopností sme ale prišli. Človek má v oku tiež pozostatok z pohyblivej „žmurkacej“ blany chrániacej oko u rýb, plazov a vtákov (plica semilunaris). Náš vzdialenejší bratranec z druhého kolena – primát Poto bezchvostý – má túto blanu na rozdiel od nás stále funkčnú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem priamych prejavov na telách rastlín a živočíchov sa môžeme veľmi zaujímavé veci dočítať v genóme daného organizmu – ten ako kniha archivuje evolučnú minulosť druhu.

Dva príklady za všetky. Prvým je gén GLO pre syntézu vitamínu C, ktorý u primátov a pár iných tvorov nefunguje kvôli mutácii v evolučnej minulosti. Venoval som tomuto faktu a jeho dôsledkom nedávny článok. Je to pekný príklad, lebo viaže evolúciu, genetiku a medicínu priamo dokopy.

Druhým príkladom nech je žĺtok ľudského embrya. Už je to dosť dlho, čo sa cicavce dohodli, že budú nosiť mláďatko vo vnútri svojich tiel a budú mu poskytovať výživu intravenózne placentou. Zanechali tak zvyky starších evolučných skupín (plazov, rýb, vtákov a pod.) s kladením vajec odkázaných na seba. Gény sa ale nedajú prepnúť zo dňa na deň. Muselo byť vykonaných mnoho evolučných experimentov a medzistavov, ako sú austrálski exoti - ježura a vtákopysk – aby sme sa dostali k placentovcom.

Gény pre proteíny žĺtka plodu máme stále so sebou. Ľudskému embryu sa ale vyvinie iba žĺtkový vak, je však prázdny, lebo proteínovú výživu v ňom obsiahnutú ľudské mláďa nepotrebuje. V skutočnosti je žĺtkový vak často prvou pozorovateľnou štruktúrou plodu pri sono vyšetrení v tehotenstve. V prvých týždňoch supluje cirkuláciu krvi, neskôr už taký užitočný nie je, ale ešte dlho prežíva a je ho možné niekedy nájsť aj po pôrode ako asi 5mm veľké oválne teliesko.

Obrázok blogu

Prečo?

Možno ste sa pri niektorých príkladoch uvedených vyššie v duchu opýtali, prečo neboli nepotrebné „súčiastky“ z tiel odstránené úplne. Je to hlavne preto, že evolúcia nerozmýšľa, ani nikam cielene nesmeruje, nestará sa o ľudské pojmy užitočný/zbytočný. V momente, kedy sa rudimentárne orgány stali natoľko nepodstatné, že nijako neovplyvňujú život jedinca, jeho zdravie a schopnosť rozmnožovania, vývoj ich nechal tak. Sú neutrálne, nepôsobí na ne teda ani žiaden evolučný tlak. Niektoré nezostali pasívne prítomné, ako nohy veľryby, ale sa adaptovali na novú funkciu, ako krídla tučniakov.

Keby boli druhy zostrojené už hotové Stvoriteľom a pomenované Adamom, nič takéhoto by sme nemali pozorovať. Veď by bolo cynické montovať veľrybám zadné nohy a krtkom oči pod kožou. Práve prítomnosť rudimentárnych orgánov ukazuje, že evolúcia skutočne prebieha. Buď ich ponechala na telách v nefunkčnej podobe, dovolila im zmiznúť celkom, alebo naopak zmenili svoju pôvodnú funkciu. Pre mňa je aj z tohto evidentné, že platí, čo povedal slávny evolučný biológ T. Dobzhansky: "Nič v biológii nedáva zmysel, ak sa na to nepozeráme vo svetle evolúcie".

Tomáš Paulech

Tomáš Paulech

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Aký ľudský tvor! Skoro ako človek.... (RND) Zoznam autorových rubrík:  ZázrakyRodinaAstronómiaeGovernmentVýkrikyZajtrajšie správy

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu