reklama

11. prikázanie: Nezobudíš puberťáka!

Dnes opäť o biorytmoch, o tom, prečo je také ťažké zobudiť násť-ročných školákov a prečo sú aj slepé oči dôležité.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Denný 24 hodinový biorytmus máme v sebe, spolu s väčšinou iných živých foriem na Zemi, napevno naprogramovaný prostredníctvom oscilujúcich cirkadiánnych génov, o ktorých sme hovorili minule. Niekedy, napríklad pri meniacich sa ročných obdobiach, treba interné hodinky nastaviť a na to zasa využívame svetlocitlivé receptory a na ne naviazanú inú sadu génov z rodiny CRY.

Prof. Russell Foster z Oxfordu skúma celú svoju vedeckú kariéru svetlocitlivé receptory a gény u mnohých živých tvorov vrátane rybích parazitov, žiab, vtákov, myší a ľudí. Práve u myší a neskôr u ľudí prvý raz začiatkom tohto tisícročia pozoroval zvláštny fenomén, keď ani u celkom slepých myší, u ktorých v oku celkom absentujú tyčinky a čapíky – fotoreceptorické bunky, nedošlo k rozvráteniu denného biorytmu, teda k narušeniu striedania spánku a bdenia v určených časoch. Na veľké prekvapenie vedeckej aj lekárskej obce zistil, že v oku cicavcov, ktoré do detailov skúmame minimálne 150 rokov, sú doteraz nepozorované receptory súvisiace práve s denným biorytmom. Fotoreceptor obsahuje svetlocitlivú bielkovinu - opsin. V tomto prípade ide špecificky o Melanopsin 479 (najcitlivejší v okolí vlovej dĺžky svetla 479nm, ktorej zodpovedá modrá farba)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Priečny rez sietnicou oka. Svetlo prichádza zhora smeruje nadol. Melanopsin zodpovedný za biorytmus sa nachádza v niektorých bunkách 3. vrstvy zhora s označením Ganglionic layer. Tyčinky a čapíky zodpovedné za vizuálny vnem (obraz) sú celkom dolu.
Priečny rez sietnicou oka. Svetlo prichádza zhora smeruje nadol. Melanopsin zodpovedný za biorytmus sa nachádza v niektorých bunkách 3. vrstvy zhora s označením Ganglionic layer. Tyčinky a čapíky zodpovedné za vizuálny vnem (obraz) sú celkom dolu. (zdroj: Wikipedia)

Ľudia, ktorým oči chýbajú celkom (napr. vývojová vada), prípadne sú odkázaní na oči sklené, majú biorytmus štatisticky významne porušený. Znamená to, že aj celkom slepé oči majú svoju rolu a umožňujú podvedome takejto osobe vnímať intenzitu osvetlenia, hoci to nesúvisí priamo s vizuálnym vnemom.

Holandksí vedci na dôvažok zistili, že operácia očného zákalu u starších ľudí vedie nielen k výraznému zlepšeniu samotného videnia, ale väčšou intenzitou svetla po operácii sa vylepší nezriedka aj režim spánku a aktivity a celkovo fyzická výkonnosť počas dňa.

Príroda však nepočítala s niektorými výdobytkami civilizácie. Napríklad s umelým osvetlením, či prácou v nočných smenách. Intenzívne umelé svetlo, telka, počítač, smartfón, to všetko uvádza v noci naše telo do rozpakov. Prastaré gény hovoria, že má byť tma a telo má oddychovať, no my ho nútime do výkonu a snažíme sa náš biorytmus oklamať a získať čas navyše. Extrémnym prípadom je práca v nočnej smene, kedy je biorytmus otočený úplne (pozdravujem napr. astronómov) . Štúdie spomínané prof. Fosterom ukázali štatistický nárast výskytu kardiovaskulárnych problémov a ochorení tráviaceho traktu u nočných pracovníkov, ktorí musia dlhodobo ignorovať nemenné biologické nastavenie organizmu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nastavenie našej spoločnosti taktiež príliš nezohľadňuje fakt, že biorytmus sa u každého človeka mení s časom. Kým malé deti a starší ľudia vstávajú pomerne skoro, zobudiť tínejdžera pred deviatou je neslýchaná opovážlivosť. Z pohľadu biorytmu 17-ročného človeka je vstávanie o 7:00 rovnako stresujúce ako budíček o 5:00 pre 25-ročného. Keď teda napríklad žiak druhého stupňa ZŠ ponocuje pri žiare telky, či notebooku a má vstať o 7:00, je to pre jeho telo poriadny stres. Nečudo, že cez víkend si organizmus väčšinou vypýta dlh naspäť a zobudiť ich predpoludním sú galeje. V Nemecku dokonca urobili so školákmi experiment, kedy deti chodili neskôr do školy, no museli aj vyhradiť dlhší čas na spánok a isto nikoho neprekvapí, že to malo blahodarný účinok na ich študijné výsledky, zvládanie stresu a zdravie celkovo. Naše školstvo, ako je všeobecne známe, sa dlhodobo utápa v celkom iných problémoch, ako je prispôsobenie vyučovania nepodplatiteľným biologickým zákonitostiam. Ale možno raz....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento článok čerpal z rozhovoru s prof. Russellom Fosterom v rámci série BBC Discovery.

Pozrite si aj TED talk prof. Fostera na tému: Prečo spíme?

Tomáš Paulech

Tomáš Paulech

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Aký ľudský tvor! Skoro ako človek.... (RND) Zoznam autorových rubrík:  ZázrakyRodinaAstronómiaeGovernmentVýkrikyZajtrajšie správy

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu