Život na križovatke

Autor: Tomáš Paulech | 16.10.2012 o 17:41 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  655x

Človek sa neraz ocitá v živote na pomyselných krížnych cestách. O tom ale vôbec písať nebudem. Mám na mysli skutočné križovatky a skutočných ľudí, ktorí na nich vo veľkých mestách žijú. Trávia dni nedôstojných žobraním stavajúc nás, motoristov, do morálnej dilemy. Pre nich je to: "Byť, či nebyť?" Pre nás iba: "Dať, či nedať?"

 

 

Tak ako kedysi pred kostolmi po omši, aj dnes sa žobranie presunulo na tie najrušnejšie miesta. Okrem nákupných centier a hlavne ich parkovísk, preľudnených ulíc centier miest mnohí z týchto ľudí začali postávať na hraniciach veľkých mestských križovatiek.

Zastavím na červenej v každodenných kolónach a vidím, ako sa ku mne blíži. Prechádza popri autách, alebo riskantne aj pomedzi ne. Žena cudzinka v handrách, iná s dieťaťom na rukách a druhým bezcieľne sa motajúc na ostrovčeku oddeľujúcom pruhy štvorprúdovky. Chlap v strednom veku s amputovanou rukou v ramene. Mladík sotva sa klátiaci na pahýľoch, ktoré mali byť nohami. Starček s takou dobrosrdečnou tvárou, že odmietnuť mu niečo dať stojí nadľudské úsilie. Jeho svet od môjho klimatizovaného pohodlného priestoru moderného auta s jemnou hudbou delí iba bočné sklo. Len zelená na svetlách ma prepustí z tohto žalára a odfrčím za svojimi starosťami, ktoré sú o mnoho rádov menšie, ako tie ich.

Otázky sa však ani s pribúdajúcou rýchlosťou auta nerozplynú. Chcú tak naozaj žiť? Čo ich priviedlo až na túto konečnú? Ak im čosi dám, vezmú im to pasáci? Alebo všetko aj tak prepijú? Nemajú žiadnu hrdosť? Prečo nepredávajú aspoň to Nota bene? Aké údery osudu sa museli zbehnúť, aby z nich boli vydedenci spoločnosti odkázaní na natrčenú ruku? Vnímame aj žobráka ako človeka, nielen ako ľudskú trosku, pred ktorou iba znechutene zatvoríme okienko?

Je niekto v tisíckach áut ochotný zastaviť a zistiť kto sú? Nájdem odvahu a čas urobiť to ja?

Nie.

Priznám sa, že som slabá povaha a dosť často im dám aspoň gastrolístok a nejaké drobné k tomu. Nota bene si dokonca kúpim rád a prečítam ho fakt celé, lebo býva prekvapivo zaujímavé.

Nezaujíma ma, či si kúpi alkohol, netrápim sa, či mi klame. Aj tak uľavím skôr sám sebe, ako im. Ja som dostal od života hrozne mnoho: zdravie a primeraný talent zápasiť s požiadavkami dnešnej doby, milujúcich rodičov, detstvo na ktoré sa dá spomínať, dobré vzdelanie, manželku oddanú v dobrom aj zlom, šikovné deti, dobre platené zamestnanie v kancelárii a dostatok, miestami až prebytok hmotných statkov. Radšej si ani nepredstavujem, aké by to bolo, keby mi niektorý z tých darov chýbal.

Aké to musí byť, keď niekomu chýba väčšina z nich?

Úprimne obdivujem ľudí, ktorí dokážu čo len jednému z nich nejako skutočne v živote pomôcť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ako odhaliť šmejdov ešte pred konaním akcie a čo spraviť s výrobkami

Zmluvy, ktoré človek podpíše na nelegálne usporiadanej akcii, neplatia.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.


Už ste čítali?