Keďže psy nemajú Facebook, očuchávajú si radšej zadky, predky a stĺpiky. Mnoho sa tak dozvedia vďaka Jacobsonovmu orgánu, ktorý je u nich dobre vyvinutý a veľmi dôležitý. Hady tiež nevyplazujú stále jazyk z nezdvorilosti, ale jeho rozoklanými koncami vťahujú k tomuto orgánu na podnebí okololetiace molekuly koristi, partnera alebo soka. Mnoho zvierat spomedzi plazov, hlodavcov a časti cicavcov tento orgán milióny rokov úspešne používa. O čo vlastne ide?
Jacobsonov orgán (ďalej len ako JO, inak tiež Vomeronazálny orgán ) je prídavný čuchový orgán, nachádzajúci sa v oblasti medzi ústnym podnebím a nosovou dutinou. U človeka je zarastený v kosti s krásnym slovenským názvom – čerieslo. Nachádzajú sa v ňom receptory pre špecifické veľké molekuly, hlavne feromóny. Feromóny sú molekuly, ktorými prebieha chemická signalizácia medzi jedincami toho istého druhu a informácia v nich obsiahnutá ovplyvňuje správanie alebo fyziológiu prijímateľa. Ak to vyjadrím menej odborne, vedia si tak povedať napríklad:
Pes: „Si ty ale kočka, aj keď si fenka...“ – to sú pohlavné feromóny
Myš: „Som v totálnom strese a o chvíľu budeš aj ty – kocúr na druhej hodine za kríkmi“ – na to sú poplašné feromóny.
Srna: „Flakaňa zasa pila vodu pri družstve a má podľa týchto bobkov hnačku. Tak jej treba!“ – to sú potravné feromóny.
Rez psom.
Zdalo by sa, že ľudské telo po fyzickej stránke už nemá veľmi čím prekvapiť, ale vedci sa na počudovanie nevedia dohodnúť, či a nakoľko aj u nás JO ešte stále funguje. Sú názory, že sa znefunkční ešte pred narodením. Iní tvrdia, že je prítomný aj v dospelosti, molekuly zachytáva, ale nervy nedokážu impulzy správne preniesť do mozgu. Ďalšie štúdie tvrdia, že normálne funguje, hoci nie tak dokonale, ako u iných druhov. Aj k tejto téme má mnoho čo povedať genetika. Na úrovni DNA sa objavujú dôkazy toho, že zodpovedné gény zmutovali do podoby nepoužiteľných pseudogénov, a teda že u ľudí JO funkčný skutočne nie je.
Aj my sme ale schopní vnímať niektoré feromóny. Zaznamenávame ich ale štandardným čuchovým aparátom. Navzájom blízki ľudia, milenci, alebo aj deti a rodičia si „voňajú“ preto, že medzi nimi jestvuje určitá chemická spriaznenosť, ktorú niekto zvonka nemôže umelo navodiť, ani keby na seba vylial kýbel Diora.
Isté tiež je, že JO je rudimentárny, pozostatkový orgán, ktorý už nepoužívame tak intenzívne a všestranne, ako to pozorujeme u iných, blízkych či vzdialenejších druhov zvierat. Zrejme evolučne stratil na význame, keďže sa u ľudí objavili iné formy komunikácie, ako je tá chemická. Funkčný alebo nie, JO je v našich telách stále prítomný a je ďalším dôkazom evolučnej spriaznenosti ľudí a najrozličnejších skupín živočíchov. Poznámka z 20.05.2014 - o feromónoch (nielen pohlavných) hovorí Tristram Wyatt v zaujímavej TED prednáške. Hlavne ten prípad feromónov uvoľňovaných z prsníkov pri dojčení je krásny....