O stretnutí s objaviteľom najslávnejšej kométy dneška

Autor: Tomáš Paulech | 6.8.2014 o 7:50 | (upravené 6.8.2014 o 11:05) Karma článku: 6,07 | Prečítané:  709x

Vďaka sonde Rosetta bude v najbližšom čase svetovo najpopulárnejšou kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko. Jedna fotka mi pripomenula stretnutie s jej objaviteľom.

Písal sa rok 1998 a ja som sa na konferencii v Tatrách zvečnil na fotke s Klimom Churyumovom, objaviteľom kométy, ktorú práve sleduje celý svet. Po šestnástich rokoch som fotku našiel a hľadiac na ňu uvažujem, aká je šťastena vrtkavá. Celé to totiž malo byť inak.

Spomínaná medzinárodná konferencia Meteoroids  sa konala pod záštitou Astronomického ústavu SAV. Bolo to stretnutie astronómov, ktorí sa venujú meteorom a ich materským telesám, teda asteroidom a kométam. Medzi účastníkmi bolo viacero zvučných svetových mien. Ja som práve končil štúdium na FMFI, a tak som sa tam dostal tiež. Bola to moja úplne prvá vedecká konferencia, mali sme sa na nej trocha ostrieľať a starší kolegovia nás na domácej pôde chceli aj predstaviť významným kolegom z odboru. Na spoločenskom večierku sme my mladí pochopiteľne využili príležitosť odfotiť sa s hlavnými, väčšinou veľmi skromnými, „celebritami“. Tak sa mi podarilo získať aj fotku s Klimom Ivanovičom Churyumovom, objaviteľom kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko, pri ktorej práve dnes zaparkuje európska sonda Rosetta.

V roku 1998 si Klim Churyumov určite ani nepomyslel, akou slávnou sa raz stane kométa, ktorú ešte v roku 1969 so Svetlanov Ivanovnou Gerasimenkovou objavili. Na konferencii vtedy hovoril o inej zaujímavej „vlasatici“ – kométe Shoemaker-Levi 9, ktorá sa rozpadla na mnoho úlomkov, ktoré sa vzápätí vo veľkolepom finále utopili v obrovskom Jupiteri.

Európsky projekt Rosetta s cieľom pristáť na kométe už vtedy síce bežal, no jeho primárnym cieľom mala byť kométa 46P/Wirtanen. Osud však slávu americkému objaviteľovi Carlovi Wirtanenovi nedoprial, keď nosná raketa Ariane 5 mala koncom roka 2002 poruchu a štart Rosetty plánovaný na január 2003 sa stal nereálny. Tým sa zatvorilo aj okno pre zložité mnohoročné navádzanie k tejto kométe. Veľmi rýchlo musela byť nájdená náhrada. Ako vhodný a zaujímavý objekt sa ukázala práve 67P a vo februári 2004 za ňou Rosetta skutočne vyštartovala. Práve dnes, viac ako o desaťročie neskôr, je po mnohých komplikovaných manévroch a prelete popri dvoch asteroidoch konečne na mieste určenia.

Rosetta momentálne fotí kometárne jadro z dvestokilometrovej vzdialenosti a už teraz je podľa jeho veľmi zvláštneho tvaru jasné, že o prekvapenia nebude núdza.  Tak dlho, dôkladne a zblízka sme ešte nikdy žiadnu ľadovú „fosíliu“ z počiatkov existencie nášho planetárneho systému nepozorovali. Takže ak technika vydrží, máme sa skutočne na čo tešiť.

Jadro kométy 67P/Churyumov-GerasimenkoJadro kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko (Credits: ESA/Rosetta/NAVCAM)

ESA pripravila od 10:00 nášho času priamy webcast z tohto kozmického randevous - navedenia sondy na obežnú dráhu okolo kométy. Sledujte tu: http://rosetta.esa.int/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Froome štvrtý raz vyhrá Tour de France, Bardet uhájil tretie miesto o sekundu

Sobotňajšiu individuálnu časovku vyhral tímový kolega Petra Sagana z Bory-Hansgrohe Maciej Bodnar.

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Matovič hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.


Už ste čítali?