eGovernment III. - step by step

Autor: Tomáš Paulech | 6.8.2006 o 17:42 | Karma článku: 5,44 | Prečítané:  2185x

Keď vypijem po tretej poobede kávu, hľadím nadránom do stropu, počúvam ako zvyšok rodiny odfukuje, desím sa blížiaceho nového pracovného dňa a namiesto počítania ovečiek rozmýšľam ako bežný občan, teda ja, môže prispieť k budovaniu informačnej spoločnosti. Bežný občan je ako bežný prací prostriedok - sám osebe málo účinný.

Vstanem teda z postele s úmyslom užiť ďalšiu dávku internetu na spanie. Po dlhšom sústredenom surfovaní som si zostavil poradie bodov, po našom route plan, k digitálnej vláde:
1. jednoznačný identifikátor obyvateľa
2. čipové občianske preukazy
3. elektronické voľby cez verejné hlasovacie terminály
4. skutočná digitálna vláda
Zatiaľ sa zdá, že sme pevne zaseknutí niekde medzi nulou a bodom 1.  Napriek tomu by som stručne zhrnul o čo v jednotlivých bodoch asi ide:

1. jednoznačný identifikátor obyvateľa
Každý kto už programoval aspoň domáci telefónny zoznam a zakopol pritom o relačnú databázu vie, že bez jednoznačného identifikátora sú niektoré veci v informačných systémoch nedosiahnuteľné. Alebo úplne polopate: bez primary, alebo aspoň unique key nad daným fiedlom tabuľky sa nepohneme.
Čiže, ak máme N inštitúcií a každá si nás eviduje pod nejakým iným číslom a ani náhodou nie sú navzájom prepojené, je na nás aby sme si to všetko pamätali. Zapamätať si jediné číslo - svoj kód obyvateľa navyše menej stresuje organizmus pri interakcii s úradmi a tak ako vedľajší produkt chráni naše zdravie.
Na ceste k prepojeniu úradov, poisťovní, matrík, či iných orgánov štátnej správy a k všeobecnému využitiu občianskeho preukazu s čipom je zavedenie jednoznačného identifikátora nevyhnutné, hoci bolestné. Každá inštitúcia totiž považuje svoje číslo za najdôležitejšie a meniť softvér v štátnej organizácii je vždy otázka miliónov, čo si budeme klamať.
Nedá mi tu nespomenúť tragikomickú historku, keď som chcel telefonicky zistiť pre istotu svoje saldo v nemenovanej štátnej poisťovni. Argumenty prečo to nejde boli: "už dva dni sa nevieme pripojiť do systému" a "ste veľmi komplikovaný prípad, lebo ste zamestnaný a aj živnostník". Punc tomu dodal článok v novinách, že dotknutá poisťovňa dala na vylepšenie softvéru tuším sedemcifernú sumu. Z rozpočtu samozrejme. To len tak na margo.
Rodné číslo, ktoré na tieto účely desiatky rokov slúži sa musí skartovať, lebo je nedemokratické. Dá sa z neho zistiť, že žena je žena a koľko má rokov. To je z hľadiska etického kódexu dostatočne neprijateľné. Čo je horšie ešte 30.000 z nás má toto číslo rovnaké ako niekto iný. Takže zrušiť !

2. čipové občianske preukazy
Tu asi ani nie je o čom písať, k vernostným kartičkám s obchodov a platobným kartám si do peňaženky pridáme ďalšiu úplne rovnakú. Bude si pamätať číslo obyvateľa, ktorému patrí, meno, adresu atď., ale bude obsahovať aj zaručený elektronický podpis a prípadne aj dátový súbor s fotkou, či odtlačkom prsta.
Dal som si tú námahu a prečítal som si aj zákon o elektronickom podpise, aby som zistil, ako na tom sme. Zaujímavé, miestami trocha nezrozumiteľné čítanie, ale to beriem, nie som expert na bezpečnosť, hoci viem, že duplikát privátneho kľúča asi v kľúčovej službe nerobia. Výsledok lúskania paragrafov bol ten, že je to zložité a teda prakticky takmer nepoužiteľné. Zákon totiž definuje pojem ZEP - zaručený elektronický podpis a ten má formu USB tokenu a stojí oveľa viac, než by za priamu demokraciu a elektronické štátne služby bežný občan bol ochotný zaplatiť.- t.j niekoľko tisíc. Nejaké lastovičky ale predsalen existujú - posielanie výkazov do poisťovní , či na daňové úrady. To je ale len zlomok z jeho potenciálu v skutočnej informačnej spoločnosti.
Keby sa vláda dohodla s nejakým renomovaným ázijským výrobcom hardvéru, aj čítačky preukazov na domáce použitie by nemuseli stáť tisíce a potom by to prepuklo.
Veď sa pozrime na tých estóncov. Už také preukazy majú, len draho predávajú pre ľudí čítačky  - vraj za 700 Sk, to nedá za nejakú priamu demokraciu estónec, ani našinec. Asi preto vo voľbách hlasovalo z domu takto len pár tisíc ľudí, hoci preukazy má skoro 900 tisíc obyvateľov. Navyše stále bola možnosť ísť pred komisiu k urne zadarmo. Jasné že musí existovať prechodné obdobie, ale práve podvojnosť systému hlasovania je myslím kameň úrazu.
O posledných bodoch, teda verejných hlasovacích termináloch a skutočnej digitálnej vláde je zatiaľ naozaj predčasné hovoriť, lebo sú úplne závislé na tom, kedy zrealizujeme aspoň vyššie uvedené minimum. Budem sa im ale venovať v ďalšom článku.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?