SMART-1 dopadne na Mesiac o 3 dni

Autor: Tomáš Paulech | 31.8.2006 o 13:38 | Karma článku: 5,65 | Prečítané:  1856x

Európska sonda SMART-1 zavŕši o niekoľko dní svoj výskum Mesiaca tak, že dopadne na jeho povrch a vytvorí malý umelý kráter. Ešte aj v posledných týždňoch dokazovala svoju prospešnosť zaujímavými výsledkami, jej dni sú však zrátané. Ako viacero jej predchodkýň svojou smrťou poslúži vedcom na výskum povrchu našej obežnice a ostatným na Zemi pripraví nie každodenné divadlo.

Miesto dopadu sondy SMART-1
Miesto dopadu sondy SMART-1 zdroj: ESA.int

Sonda  SMART-1, ktorá bola Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) vypustená v roku 2003 nebudila vo svete doteraz veľkú mediálnu pozornosť. Ide o prvé zariadenie projektu nízkonákladových sond, ktorý má dva hlavné ciele: technologický a vedecký.
Ten prvý spočíval napríklad v otestovaní nových technológií ako iónový primárny pohon a balík miniatúrnych prístrojov na palube.
Podobne, ako v prípade japonskej sondy Hayabusa, technika bola odskúšaná na zaujímavom a pomerne ľahko dosiahnuteľnom vesmírnom telese. Pre Hayabusu to bol asteroid Itokawa, SMART-1 stavil na klasiku - Mesiac. Hoci sa zdá, že o ňom už musíme vedieť úplne všetko, nie je to celkom tak. Presné mapy zastúpenia jednotlivých chemických prvkov na povrchu, ktoré sú cenné samé osebe, dokážu v konečnom dôsledku posunúť naše poznanie o vzniku systému Zem-Mesiac. Ten sa totiž pravdepodobne sformoval, keď sa mladá Zem zrazila s porovnateľne veľkým telesom a pri tejto katastrofe boli vyvrhnuté na obežnú dráhu obrovskej časti zemskej hmoty.
Ak je teória správna, geológia oboch telies nesie po tejto kataklizme spred miliárd rokov nezmazateľnú pečať. Röntgenové prístroje na palube aj s pomocou častíc slnečného vetra dopadajúcich na Mesiac dokážu chemické zloženie podrobne zmapovať.
Tradične sa nezabudlo ani na hľadanie vodného ľadu na povrchu.

Dopad vo vulkanickej planine Lacus Excellentiae je plánovaný na 3. septembra 7:41 nášho času. Môže sa však odohrať aj pri dvoch predchádzajúcich obehoch, nakoľko presná topológia povrchu nie je známa a tak sa sonda letiaca asi 2 km za sekundu môže dotknúť povrchu skôr. Krátko pred impaktom ešte vyhotoví posledné snímky a po jej náraze bude mnoho pozorovateľov na Zemi sledovať, čo malý náraz na povrchu Mesiaca i nad ním zanechal.
Pomerne krátko po tom, čo 3. júla minulého roka narazil medený projektil veľkosti práčky zo sondy Deep Impact na povrch kométy Tempel1, máme tu ďalší riadený dopad ľudskou rukou vytvoreného objektu na vesmírne teleso. Dotknuté telesá majestátne letia kozmom ignorujúc naše snaženie, no ľudstvo evidentne vedecká vesmírna poľovačka začína baviť. 

Viac detailov na stránkach ESA.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?