Sídliskový pes, jeho majiteľ a ja

Autor: Tomáš Paulech | 11.9.2006 o 18:19 | Karma článku: 7,68 | Prečítané:  1721x

Zákerne sa zakrádam za záclonou spálňového okna a ako ješitný starec číham na okoloidúceho psíčkara. Nič netušiac sa promenáduje aj so svojim miláčikom popod naše okná a pes vykonáva všetky telesné úkony presne na miestach, kadiaľ s obľubou behajú moje dcéry. Adrenalín potokmi prúdi z nadobličiek a srdce mi búcha v krku. Náležite vyhecovaný štartujem do ďalšej verbálnej prestrelky.

Pes v paneláku. Vražedná kombinácia - pre to zviera. Nechutná kombinácia - pre všetkých naokolo. Dá sa povedať, že moja láska k psom je zakrpatená. Môže za to dlhoročný kontakt so psami na sídlisku a nekonečné boje s ich povinne prítomnými majiteľmi. Nech sa nafleku aj so starou Kelišovou prepadnem do západného Nemecka, keď nemám rád psov. Ale za psa možno považovať len tvora s dostatočným životným priestorom v exteriéri a so zodpovedným majiteľom. Inteligencia, krása a spokojnosť takého zvera je pozoruhodná.
Psychické trosky zatvorené v izbách a na balkónoch sú úplne iná kategória. Aj teraz jeden úbožiak skuvíňa na celý panelák. Dojedol za splnu rodinnú večeru a čudujú sa, že na rozľahlom balkóne dva krát jeden meter teraz šalie. Alebo, že by zas hormóny a háranie. Pozobúdzal svojich druhov v širokom okolí. Zatváram päťkomorové plastové okno a rev sa utlmil, ale nezmizol. Balím si hlavu do podušky a predýchavam to. Nevidím zlo, nepočujem zlo.......
Už dávnejšie, asi odkedy mám deti, som vyhlásil personálnu vojnu jeden na jedného. Ja proti psíčkarovi. To je fér. Pes je nevinný a hlavne - zle sa s ním konverzuje. Matiteľ je vyzbrojený deň nevyvenčeným štvornožcom, drzosťou, ignorantstvom a záplavou výhovoriek. Vyhýba sa najmä noseniu sáčka, či lopatky na exkrementy - ba nebojím sa to povedať - hovná svojho zverenca.
Na opačnej strane stojím ja obrnený spomienkami na čistenie podrážok na topánkach členov rodiny, porovnateľnou dávkou drzosti a kópiou záväzného nariadenia nášho okresného mesta č. 1/2003 o držaní psov.
Pri útoku najprv rozpoznávam z väčšej vzdialenosti, či ide o suseda z nášho domu. Keďže som silne demokraticky založený, našich nechávam zatiaľ plávať trávnikmi a špiniť. Len si zamrmlem, ale raz príde aj na nich. Keď sa ale objaví votrelec, vyrážam do boja za defekalizáciu zelených plôch okolo našej bytovej jednotky. Bez ohľadu na pohlavie, či národnosť sa ich popýtam, či sú s výkonom svojho psa spokojní. Nám bude objemný produkt jeho látkovej výmeny rozvoniavať celé týždne. Pes s nechutnými hnedým pozadím vystrašene sleduje neočakávanú komplikáciu jeho obvyklej toalety. A útočím pod pás. Máte sáčok, lopatku, čokoľvek? Tu sa väčšinou láme chlieb. Buď sa na mňa majiteľ oborí, alebo sa začne vyhovárať. S drzými máme ešte slovnú prestrelku, kým je na dohľad a potom sa veľavýznamne rozhliadnem, či niekto zo susedov môj statočný boj za verejné blaho sledoval. Takých, čo sa začnú zbabelo vyhovárať mám pár vetami na lopatkách a dorazím ich kópiou papiera z Mestského úradu. Je žalostne nepodstatný. V živote som nevidel nikoho, napr. mestského policajta, že by kontroloval, či fakt ľudia nevodia psov povedzme na ihriská, alebo či majú zaplatenú daň. To by bolo také malé komunálne sci-fi. Kontajnery a sáčky sa u nás v meste vyskytujú rovnako husto ako tí policajti - vôbec.
To je len jeden aspekt vojny proti psiemu teroru. Ešte väčší výbuch zlosti vo mne vyvolá, keď sa uslintaná príšera rúti bez košíka na moje paralyzované decko a je v zjavnej hmotnostnej prevahe. Vtedy sa vo mne prebúdzajú gény neandertálca a k slušnému slovníku nepomáha ani druhý stupeň vysokoškolského vzdelania.
Scenár je vždy rovnaký. Až na jediný prípad. Slušne oslovený mladý muž vytiahol sáčok, zdvihol čo mal, hodil do koša. Síce až na moje otravovanie, ale predsa. Pozdravili sme sa a bez jediného zlého slova sme sa rozišli. Z toho vyplýva, že pravdepodobnosť stretnúť na sídlisku inteligentného, informovaného, alebo aspoň ochotného psíčkara je priebežne jedna ku štyristodvadsaťdeväť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?