Všetky slová sveta

Autor: Tomáš Paulech | 24.11.2006 o 19:39 | Karma článku: 9,43 | Prečítané:  1992x

Naša myseľ sa nezvratne mení. Podvedome si do nej tlačíme nezmysly, ktoré nás deformujú. Všadeprítomné reklamy, bezcenná hudba, bulvár, miliardy stránok, spam. Tieto a iné braky nás ochudobňujú o čoraz cennejšie chvíle vlastného premýšľania a ticha.

Fantastická vlna informácií valiacich sa na nás cez internet, mobilné telefóny, televíziu a ostatné médiá je historicky unikátna. Jednotlivec ešte nikdy nemal takú šancu dozvedieť sa všetko o všetkom ako dnes. To mi každodenne pomáha a neustále fascinuje. Ako na každú vymoženosť v histórii, aj na tieto médiá sa nalepili parazity, ktoré nám ich prínos znepríjemnia na maximálne únosnú mieru. Nie, nezabijú nás, cudzopasia na našej potrebe informácie mať. Keby sme sa ich vzdali, zahynuli by tiež. Parazit reklamy je z nich najmocnejší. Idem po ulici, vidím autobus, počúvam rádio, otvorím stránku, pozriem správy, prečítam noviny. Tam všade sa dozviem niečo čo nechcem a nepotrebujem vedieť. Krikľavý brak sa nám ukladá do hláv a obsadzuje miesto, ktoré mali zaujať myšlienky, spomienky, vedomosti, emócie. Naša myseľ je neprestajne zahltená snahou vytriediť z kopy odpadkov čo do nej zmyslami vchádzajú záblesky niečoho hodnotného.
Prečo musím povinne počúvať pri obede v reštaurácii pubertálne rádio, kde vyhrávajú dokola komerčné zlátaniny. A to ešte prekladané reklamou na taxislužbu a najlacnejšie potraviny. Nasledujú správy, ktoré mi ešte počas polievky zvestujú, koho dnes zatkli a že v Nemecku vyšinutý žiak postrieľal spolužiakov. Načo mi toto všetko je?
Idem domov a ťažko sa sústredím na beztak známu cestu, lebo ju lemujú stovky rôznofarebných billboardov hadiacich sa na stĺpoch osvetlenia a na každom metri trávnika pri ceste. Na mizivom percente z nich je informácia, ktorá mi bude niekedy prospešná.
Keď sa vyčerpaný navečer odhodlám pustiť televízor v nádeji na pasívny oddych dobehne ma parazit znova. Správy, Večerníček a presný čas mi niekto prináša. Sám by sa asi odvysielať nezvládol. Znechutený vypnem televízor pri druhom polhodinovom bloku reklám, zhnusený z úrovne filmu a dávky hlučných reklamných nezmyslov z obrazovky.

Pritúlim sa k bábätku, čo znova obsadilo tri štvrtiny veľkej manželskej postele. Odfukujúceho mrňúsa prosím o odpustenie, že som pri ňom ten čas radšej neležal. Malo by to mnohonásobne väčšiu cenu. Prvý krát za deň ma pri ňom pohladká ticho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?