Kázeň pri miešačke

Autor: Tomáš Paulech | 6.1.2007 o 23:01 | (upravené 11.12.2013 o 21:51) Karma článku: 5,60 | Prečítané:  1668x

V jeden krásny letný deň mojej neskorej puberty, keď s každou naplnenou miešačkou rástla naša rodinná chatka pri jazere, zapichol len tak mimochodom švagor do mojej duše háčik, ktorý tam zostal dodnes.  Hľadajúcemu poskytol to najjednoduchšie vysvetlenie nášho bytia.

veža a fraktályveža a fraktály

Vtedy som svoju myseľ neustále trápil zásadnými filozofickými myšlienkami, ale môj vek ma ospravedlňoval. Nedostatok životných skúseností som maskoval sebavedomím, bol som takmer vševediaci, ale vďačný za zrnká pravdy od naozaj Dospelých. V tom čase som bol horlivým kresťanom a bral som to naozaj úprimne. Veril som, že malými krôčikmi prídem k miestu odkiaľ ma Duch svätý katapultuje medzi hŕstku naozajstných veriacich. Túžba patriť medzi vyvolených a chatovať po večeroch s Bohom, to bol môj cieľ. Niekoľkých veriacich som poznal a hltal som ich pocity. Chutili a motivovali.
Žiaľ, happyend sa nedostavil. Vydržal som iba pár rokov, čo správny Veriaci vyhodnotí ako zídenie z pravej cesty a zatvrdenie srdca. Po čase mi už aj liezlo na nervy to ich blahosklonné chlácholenie, že sa mi raz otvoria oči, srdce, cesta a podobne. Nič sa neotváralo a môj zápal pre pravú vieru chytil nepríjemné trhliny. O mojich pochybnostiach promptne usúdili, že pochádzajú od Zlého, ktorý je oveľa rafinovanejší, než mám ja šancu domyslieť. Nadradenosť obrátených skrytá za hranú skromnosť boli neznesiteľné. Cítil som sa ako bezmocný pacient nad ktorým sa skláňa usmievavé kolégium, no za mojim chrbtom ukazujú palcom k zemi. Dodnes mám v prítomnosti takýchto ľudí duševný kontaktný exém.
A vtedy, priamo tam pri miešačke, keď sme sa chaotickým pohybom replík bežného rozhovoru dostali k viere, švagor sekol Occamovou britvou.
"Nie je žiaden zmysel a keď zomrieme, rozložíme sa a je to náš definitívny koniec."
Zapichol som lopatu a zadok do piesku a chvíľu rozdýchaval ten direkt. Vycvičená takmer veriaca duša hneď pribehla na pomoc: "švagor je arab z Izraela, čo väčšinu života strávil na Slovensku, pokrstený, ale inak úprimný ateista - to mu budeš veriť ?!".  Ako sa ukázalo neskôr, malo to na neduživý výhonok mojej viery fatálne následky. Všetko sa dokonalo mojou neochotou nechať sa ovplyvňovať iba knihami s Imprimatur, absencie na duchovných cvičeniach a počúvanie všetkých, nielen vybraných, ľudí.
Lietadlo môjho života vtedy rolovalo, medzitým vzlietlo, prestálo aj dosť silné turbulencie a teraz sa dúfam blíži k stabilnej letovej hladine. Mnohé sa v mojom živote zmenilo, no túto, na pohľad banálnu, príhodu nosím v sebe. 
Vieru neodsudzujem, Boha nepoznám, nehanbím sa zmeniť názor, no za najúprimnejšiu odpoveď stále považujem "neviem".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?