Homo telocvikár

Autor: Tomáš Paulech | 19.3.2007 o 17:20 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  2423x

Na niekoľkých tragikomických výjavoch zo života sa vám pokúsim ukázať, že energia sa síce zachováva, ale normálny telocvikár sa ešte nenarodil.

Toto určite platí aspoň v malom výseku časopriestoru ohraničenom mojim mestom a mojim životom. Na základnej škole sme sa tých najväčších cvokov báli, na strednej sme sa z nich smiali. Ako sa s obľubou hovorí, učiteľstvo je diagnóza. Telocvikári na ňu trpeli obzvlášť často a intenzívne.

Obraz 1: Modrá Liberta
Ulicami socialistického mesta sa pohybuje čudná formácia. V čele občan na bicykli a za ním strapec mladíkov v bielych tielkach a červených trenírkach. Začiatok hodiny tvorí zdravý pohyb v doprave pri behu po betónovej ceste  krížom cez celé mesto k jazeru. Učiteľ opiera bicykel o vŕbu, žiaci hľadajú v predklone stratený dych. Radostným tlesknutím vydáva pedagóg pokyn dvojiciam vyraziť na okruh okolo jazera. Kým sa kolektív znova stretne, ubehne väčšia časť hodiny. Cesta späť je utrpením, no nevzdá to nikto, ako by aj mohol. Rozpálené mladé hlavy navlečú zvyšok šatstva na prepotené tielka a náhlia sa na ďalšiu hodinu. Ten istý učiteľ už pred zvonením stepuje pred triedou. Ako na každej hodine nariaďuje písomku. Sám diabol chcel, že skončil kombináciu telesná-chémia.

Obraz 2: Jeden za všetkých
Keď On vstupuje do šatne, všetci vystrelíme do pozoru. Zástup tiel v červeno-bielej uniforme. V smrade nevetranej šatne visí otázka - kto to bude dnes? Muchy sú v tom momente najhlučnejšie prítomné tvory. Po pár krokoch v našich radoch vzduchom letí ruka a na jej konci učiteľova zovretá päsť. "Vypni hruď" dostáva príkaz dnešný vyvolený a bojuje s vyrazeným dychom. Ostatní sa v náhlom uvoľnení rozosmejú. Hodina telesnej výchovy sa môže začať - kalokagatia socializmu.

Obraz 3: Figurant
Tragickou zhodou okolností padol pohľad učiteľa práve na neho. Juraj bol tichý a inteligentný. Takú deviáciu telocvikár nemohol vystáť. Juraj si líha na lavicu. Tajíme dych. Konečne uvidíme, ako sa oživuje a dáva umelé dýchanie.  Branná výchova je ako telesná, heslo je - vždy pripravený. Figurant bledne v čudnej predtuche. Učiteľ zavŕši výklad zvolaním: "ide o život..." a začína demonštráciu. Úder chlapskej ruky dopadol na útly chlapčenský hrudník ako na dosku katedry. Následná masáž srdca musela byť po chvíli zrušená kvôli Jurajovmu stavu. Myslím, že si postup nadosmrti zapamätá a meno toho magora tiež.
 
Obraz 4: Kolečko
Oranžový ovál pred telocvičňou. Dvesto metrov prašnej antuky vyzdobenej burinou. Pre väčšinu z nás povinná nuda, pre Jara funkčné Koloseum. Jaro má veľa kíl. Sám vie, že ich je oveľa viac, než je zdravé. Je chorý. Povedala doktorka. Ani celé leto v sanatóriu nepomohlo.
Keď my zdraví dobehneme, Jaro je v polovici. Hráme futbal do konca hodiny, Jaro stále nedobehol, už iba kráča. "Budeš tam krúžiť kým neschudneš" častuje ho učiteľ pokrikom. Sme mladí a blbí, tak sa smejeme. Telocvikár sa smeje tiež.
 
Všetko nakoniec dobre dopadlo, hoci nemuselo. Viem, že dnes sú školopovinné deti úplne iné a v triedach sa dejú oveľa vážnejšie veci, no aj takéto spomienky zanechajú jazvy. Keď sa stretneme so spolužiakmi, všetko sa naoko zdá vzdialené a neškodné - záblesky starých zlatých čias. Je to len obrana našich,vtedy ešte detských, duší pred faktom, že to bolo často choré a s prácou pedagóga to nemalo nič spoločné. Žiaľ, netýkalo sa to iba telocviku...  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?