Televízny smog

Autor: Tomáš Paulech | 26.5.2007 o 9:36 | Karma článku: 13,08 | Prečítané:  3596x

Máme taký staromódny zvyk, že keď k nám príde návšteva a usadí sa v obývačke, zhasína sa televízor. Je jedno, čo v nej ide, ako veľmi sa na to pozerajúca časť rodiny tešila, vypíname. Pokladáme to za prejav úcty k prichádzajúcim. Ale iný byt, iný mrav...

V poslednej dobe pozorujem, že sa rozširuje okruh domácností, kde majú jedného ukecaného a hlučného hosťa na návšteve stále a nemám ho vtedy rád.
Nie, nedovolím si voči zapnutej telke namietať, nechám to na posúdení domácich. Väčšine z nich to neprekáža, no mne pri každej senzačnej správe oči nechtiac utekajú od rozhovoru k obrazovke a obsah reklamy sa mi mieša s rozprávaním prísediacich. Zväčša nie som schopný sústrediť sa, som podvedome nervózny a návštevu si nedokážem užiť. Moje občasné mrknutie na obrazovku si vysvetlia hostitelia po svojom - začnú exkurziu ovládačom po desiatkach staníc, ktoré chytajú. Nemám tiež rád, keď sa deti idú hrať vedľa a znamená to, že sedia pred druhou telkou v inej miestnosti a sledujú besné nezmyselné "rozprávky", z ktorých je mi zle a to mám šesťkrát viac rokov ako ich obete.
Zatiaľ vrcholom, ktorý som zažil, boli jedny narodeniny. Kým väčšina posedávala pri stole, hlúčik (vrátane oslávenca) sa presunul k TV. Manželka s deťmi potichu odbehla do kuchyne. Medzitým oslávenec vysunul spod stopu dvojmetrové plátno a pohodlne sa rozvalil do kresla. Keď torta v rukách manželky o desať minút mierila do obývačky, oslávenec už driemal spokojne s ovládačom v ovisnutej ruke. Sledoval som to v nemom úžase. Toto asi ťažko niečo prekoná.

Aby to nevyznelo príliš negativisticky, ja si tiež večer rád pozriem úplne neznámy brak, alebo stokrát videný kvalitný film. Teším sa na Susedov a rozčuľujem sa pri politických debatách. Obľubujem aj driemanie pri Lige majstrov, či F1. Ale zdravé to je podľa mňa z času na čas. Rovnako ani deťom neupierame chvíľu pred obrazovkou. Radšej im pustíme niečo známe a overené, ako TV kanál či Večerníček.  Na DVD aspoň nemusia každú štvrťhodinu sledovať reklamy.
Televízia by jednoducho nemala byť súčasťou rodiny a "podmazom" pre všetko dianie v byte, či dome. Príslovie o pánovi a sluhovi neplatí iba pre oheň. Keď si človek dá tú námahu a nesleduje hocičo automaticky, dá sa z toho programu niečo kvalitné vysekať.

Na druhej strane poznám niekoľko rodín, ktoré sa rozhodli telku dobrovoľne nemať. Ani to sa mi nezdá byť úplne OK, hoci je to samozrejme na nich. Občas som potom privítal kamoša zo zásadovej domácnosti u mňa na MS v hokeji, futbal, či dobrý dokument. O deťoch ani nehovorím. Ak doma TV nemajú, budú to pokladať za zakázané ovocie a o to viac ho budú vyhľadávať inde. Na vine totiž nie je samotný prístroj, ten nás pozerať nenúti.

Keď večer prikrývam deti a vyzriem cez okno, často vidím synchonizované modrasté žmurkanie našich nevypnuteľných sprievodcov životom. Na rozdiel od pochmúrneho románu G.Orwella - 1984 - nám neustále zapnutý televízor nemusel nanútiť žiaden despotický Veľký brat, vpustili sme ho do našich životov úplne dobrovoľne...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.


Už ste čítali?