O našom čase

Autor: Tomáš Paulech | 3.6.2007 o 2:07 | Karma článku: 3,85 | Prečítané:  1505x

Jeho piesok sa neomylne sype od nášho prvého nadýchnutia, od prvého úderu srdca. A je isté, že tu bude aj pri tom poslednom.

V radosti letí, v ťažkostiach sa vlečie, no je stále s nami. Snažíme sa ho ohnúť a založiť mu zubadlo termínmi, mobilmi, kalendármi. Čas nás však vždy prekoná a preľstí. Bičuje nás celý život, ženie nás a my tak v trysku míňame mesiace a roky. Uväznili sme ho do kovových pružiniek a koliesok, do obvodov a displejov. No čas z tohto zajatia unikol bez úhony a zanechal nás napospas vlastným výtvorom. Kričí na nás zo stien, nočného stolíka, zápästia, z telefónu, z kostolnej veže, palubnej dosky auta, televízie a videa, tohto monitora, mikrovlnky, kľúčenky a dokonca sa škerí aj z elektrickej rúry. Sme jeho zajatcami a čas nás núti dívať sa naňho a rešpektovať ho. Len málo je vyvolených, málo je tých ktorí unikli jeho ubíjajúcemu zovretiu.
Ale teraz som ho na moment urazil a zahanbil. Kým navôkol všetci spia, pozeral som sa hodnú chvíľu z balkóna. Takú dlhú chvíľu, ako sa mi zachcelo. Otočil som ciferník budíka do kúta, stýkrát zakryl perinou najprv jednu a potom druhú malú dcérku. A pri puse na ich snívajúce čelá ma hrial pocit, že oni jediné tu budú, keď sa presype aj moje posledné zrnko.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.


Už ste čítali?