Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Prečo šváby nemajú kolesá (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Chybna uvaha...
V casti "čo je zásadný problém – príroda je väčšinou nechutne hrboľatá" sa autor dopustil chyby. Stupen "hrbolatosti" je relativny pojem. Ak by autor hrbolatost terenu porovnaval napr. s prehistorickymi zvieracimi gigantami, pochopil by, ze takychto by terenna nerovnost nezastavila, koleso by vyuzivat mohli. Dalsou chybou uvahy je, ze niektore zvierata vyuzivaju kombinaciu pohybov. napr. beh a let, pre taketo zvierata by mohol byt vyuzivany pre let rotujuci "predmet". V podstate suhlasim s autorom, ale zabudol napr. na to, ze zive organizmy by teoreticky mohli vyuzivat nerastne rotujuce predmety, ktore by si napr. ohlodanim alebo rastom ako napr. slimaky ulitu, vytvorili. Neviem ci autor vie, ale existuju zivocichy, ktore maju v kostrovej casti dokonca ozubene sukolie (nie uplny kruh). Tento vyuzivaju na hryzavu cinnost. Patrilo by sa clanok pripravit fundovanejsie, v kazdom pripade je velmi zaujimavy, hodny uvahy a zamyslenia. Dakujem.
etriix
<< < 1 2 3

 

Mas pravdu, stupen hrbolatosti je naozaj relativny. Zial, ku kazdemu suchozemskemu tvorovi vratane gigantickych plazov by si nasiel teren dost nerovny (napr. skalnate hory) alebo makky (premocene tundry) alebo neprestupne zarasteny (velka cast planety). Navyse sa da ocakavat, ze koleso nevznikne odrazu pri obrovskom komplexnom organizme, ako je plaz. Ak by vobec vzniklo, malo by sa dat vystopovat aspon v konstrukcnych znakoch aj u jednoduchsich tvorov.
Ano, organizmy by mohli vyuzivat aj "nerastne rotujuce predmety" na tvorbu kolesa, avsak ak by sa mala dosiahnut volna rotacia okolo osi, nastupuju fyziologicke prekazky popisane v clanku. Ulity makkysov napr. vznikaju tak, ze mineraly obrastaju "lesenie" z konstrukcnych bielkovin. Plna rotacia takychto mineralnych casti sa vsak nepozoruje. Ciastocna ano - v rozsahu pokial dovoluju svaly. O lietani ci kombinovanom pohybe som nehovoril naschval, tam je vyuzitie kolesa este spekulativnejsie.
Ja zial priestor na pripravu fundovanejsieho clanku nemam, rad Ti tuto prilezitost prenecham :-)
 
Hodnoť

koleso a priroda..

neviem.. nebudem tu rozpitvávať odbornosť článku.. su to zaujimavé info, musím uznať. ALE.. mám taký pocit že sa mi tu stále pletie princíp kolesa vo využívaní ako "druhotného pohybu" a pohybu priamo používaného živočíchom.
Tiež si myslím, že princíp kolesa bol odsledovaný z prírodných zdrojov, ako bolo spomínaný "hovnivál", alebo určite aj iných tvorov. Ludia tiež len využívajú princíp kolesa, ale pritom sa sami nepresúvajú týmto spôsobom, že by sa válali alebo krútili aby sa presunuli. Preto mám ten pocit že tu spájame dve vei v jedno. Chceme sa baviť o využívaní princípu kolesa pri presune niečoho "druhotnom" na uľahčenie "práce", alebo pri presune "prvotonom" kedy samotný živočích na presun využíva princíp krúticeho či valivého pohybu?? Možno by bolo v duchu Sci-fi super vidieť výsledok evolúcie kedy by bol človek schopny "poskladať "sa do prepravnej polohy, vysunuli by sa mu kolieska alebo vrtulky alebo "bičíky", podla prostredia v ktorom by sa presuval.. a nejakym "vnutorným" motorom by bol schopný previesť enrgiu na pohyb, okrem chôdze samozrejme, a ano aj plaziť sa by bolo zaujimavé :) ale to by uz nebolo koleso...:D
takže ako?
prvotný alebo druhotný princíp kolesa?.. :D
 

 

Otazka druhotneho ci prvotneho principu kolesa je podla mna okrem cloveka irelevantna. Hoci zivocichy prenasaju bremena ("Hrdobce", mravce,...), tazko mozno predpokladat, ze by si na to vytvorili nezavisly dopravny prostriedok ako clovek. Nosia ich vlastnymi telami a preto by koleso vytvorene evoluciou bolo v Tvojej terminologii na zaklade prvotneho principu.

Pokúsim sa teda otázku preformulovať: prečo evolúcia nevynašla voľný rotačný pohyb okolo pevnej osi ako spôsob pohybu či generovania energie, keď človek túto technológiu tak hojne využíva na dopravu (nákladov, seba-autá, ložiská a pod.) a výrobu energie (trubíny).
Odpoved je, že evolúcia rotačný motor vynašla, avšak iba na molekulárnej úrovni - flagelárny motor. Je to možné zrejme aj vďaka tomu, že na mikro úrovni ide o rotáciu molekúl, preto nie sú ovplyvnené zásadnými fyziologickými limitmi. Na makroskopickej úrovni sa tento model neobjavuje zrejme aj kvôli dôvodom uvedeným v článku.
Gúľanie(rolling) je podľa mňa niečo celkom iné ako konštrukcia stator-rotor, resp. koleso, ktoré som mal na mysli.
 
Hodnoť

heureka..

ci ako sa krici ked nieco objavis?.. som presvedceny o tom, ze koleso vynasiel niekto kto bol bud:
1. tvrdohlavy "dríč", "makáč",, alebo ako to povedať..aby si ulahčil svoju drinu, alebo budúci veľkopodnikateľ, aby zvýšil produktivitu a znížil náklady na pracovné sily..či už ľudské alebo zvieracie
alebo
2. tvrdohlavý "Lenivec", ktrému sa nechcelo nosiť všetko v rukách.

len sa neviem rozhodnúť do ktorej kategórie by som chcel patriť..... :( nebude o tom najbližšie nejaký článok?? ;)
 
Hodnoť

ak nič iné,

tak aspoň prinútil zamyslieť sa zopár ľudí, čo tu potom ventilovali svoje úvahy :-) ak sa človek pozrie na čítanosť, je zrejmé, že väčšina čitateľov bola s obsahom spokojná bez výhrad - a práve kvôli tým upozorňujem na drobnú nepresnosť: na druhom obrázku (to fialové) je kobylka, nie koník :-)
 

 

Milan vdaka, kobylka opravena v clanku :-)
 
Hodnoť

Príjemný, svieži článok

aj diskusia k nemu. Ako vidno, diskutovať sa dá aj kultivovane a pritom vtipne. Tentokrát si môj nick nevšímajte. Nie vždy je všetko inak.
 
Hodnoť

Uzasny clanok

Odpovedali ste na jednu z mojich otazok, zamyslala som sa nad tym casto.
Vidim, ze sa v tom vyznate, mozem Vam polozit dalsiu otazku, ktorou sa zaoberam a zatial som nenasla odpoved:
Ked ma dieta beloch s cernochom, nie su deti strakate, ale kavovohnede. Ale ked sa skrizi biela macka s ciernou, nie su maciatka sive, ale strakate (alebo teda v istom pomere biele, cierne, flakate). Ako to, ze ludska koza sa krizi tak, ze vznika rovnomerna zmena odtiena, a srst tak, ze vznikaju flaky?
Vdaka v kazdom pripade za clanok!
 

Dakujem moc

Jasná a dobrá otázka, ktorá ale nemá uspokojujúco jednoduchú odpoveď.
Začnem od Adama, presnejšie od Mendela. On skúmal takú dedičnosť, kedy je výsledná vlastnosť hotového organizmu daná jediným génom. Napríklad farba a tvar hrachu.
Takto ale funguje iba malá množina vlastností ľudského a aj každého iného živého organizmu. Väčšina génov je neskutočne zložitým spôsobom navzájom poprepájaná a iba začíname rozmotávať to klbko väzieb. No a aby toho nebolo dosť, na výsledný organizmus vplýva okolité prostredie. Na každú črtu môže pôsobiť inak. Príklad - výška tela. Je okrem mnohých génov(ktoré stále hľadáme) daná pochopiteľne aj výživou, prostredím...
Farba kože človeka je určovaná hlavne kožným pigmentom melanínom. Černochov dokonale chráni pred rakovinou kože zo slnečného UV žiarenia. Zabraňuje im ale v našich končinách, chudobných na vitamín D v strave, dostatočnetento vitamín vytvárať. Preto sme my, severania vybledli. Rakovina je menej pravdepodoná a vitamín D tvoríme dostatočne aj bez tropickej stravy.Medzi mozambickým černochom a švédom teda máme všetky odtiene hnedej podľa obsahu pigmentu.(farbu kože ale určujú aj iné faktory - viď bilirubín pri žltačke)
Keby sme mali srsť, asi by bola hnedá ako u šimpanzov, prípadne čierna s nástupom šedivej, ako u goríl. Sfarbenie srsti zvierat je ale dosť komplikovaná téma. Ako príklad zoberme mačky. Ich srsť je tiež sfarbovaná pigmentami, ale metabolické dráhy, ktoré ich v jednotlivých častiach tela produkujú súvisia s buď s embryogenézou a Hox génmi (ako zakladanie pásov tigra, zebry...), alebo závisia od prostredia (čierna srsť na labách a ušiach na bielej perzskej mačke - teda na miestach s niššou telesnou teplotou-http://en.wikipedia.org/wiki/C...) až po Calico mačky a ich náhodné fľaky vznikajúce v dôsledku inaktivácie X chromozómu počas vývoja (http://paulech.blog.sme.sk/cla...).

Toto asi nie je dobrá odpoveď ale skôr ukážka toho, že niektoré veci sú proste komplikované.
Možno ma niekto doplní...
 

<< < 1 2 3

Najčítanejšie


  1. Peter Franek: Toto je taká blbosť, že jej ani nadpis neviem vymyslieť. 25
  2. Adrián Vološin: Aj vykastrovaný lockdown zaberá, ale premierovi to nehrá do karát celoplošného testovania 24
  3. Peter Slamenik: Cibuľkovej manžel je ako Columbova žena 23
  4. Eva Bacigalová: Do roka a do dňa (1. časť) 11
  5. Ľuboslava Šusteková: Huspenina 11
  6. Marian Baran: Cez čiaru 9
  7. Miro Koseček: Prestaňte pľuť na Gretu 8
  8. Silvia Smolková: Tódovej "followeri" 8
  9. Jaroslav Polaček: V okolí je pozitívnych viac, v meste sme na tom približne rovnako 8
  10. Filip Olekšák: #chrantesvojebabky 6

Rebríčky článkov


  1. Silvia Smolková: Tódovej "followeri"
  2. Lubomir Zahora: Obchod z diplomkami.
  3. Jaroslav Polaček: V okolí je pozitívnych viac, v meste sme na tom približne rovnako
  4. Roman Hutira: Vzdelanie zadarmo má svoju cenu (Dánsko)
  5. Miroslav Binčík: Mrhanie zdrojmi, pohŕdanie silami. A kde je perspektíva?
  6. Veronika Svabyova: Radostná DSS
  7. Veronika Svabyova: Súrodenci
  8. Silvia Smolková: “Mŕtvy mafoš je dobrý mafoš. Zachvíľu budú všetci dobrí."
  9. Ján Škerko: Moje spomienky na Dunaj v Bratislave
  10. Lukáš Baloga: Odložené dlhy by mohli spôsobiť ďalšiu finančnú krízu


Už ste čítali?