Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Centrálna dogma: od DNA k pevným zadočkom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

rozsiruje sa DNA?
tak nadherne ma prekvapil tento clanok, lebo asi pred hodinou som (kedze som amater) rozmyslal nad tym, ci sa DNA rozsiruje alebo je staticky dane a meni sa len nejaka vazba, akoby aktivacia tej ci onej casti. Akym sposobom sa moze rozsirit? Ak sa nerozsiruje, potom ludia maju rovnako dlhu DNA ako primitivny organizmus? Pytam sa, ako uplny zaciatocnik a neznalec, lebo taky naozaj som v tomto. Vdaka za vysvetlenie.
ladovec
< 1 2

ano,

rozne organizmy maju roznu dlzku DNA, dokonca rozdelenu na rozny pocet casti - chromozomov.
dlzku meni zrejme vdaka roznym mutaciam alebo virusom, ktore sa "votru" do genomu hostitela.

avsak uplne neplati pravidlo ze cim komplexnejsi organizmus, tym dlhsia DNA. cicavce maju +- 3 mld bazovych parov (clovek 3,2 mld), avsak jednobunkova amoeba ich ma az 670 mld, ale to je extrem. rozne virusy naju od par tisic do par milionov, bakterie od par stotisic po niekolko milionov...
ale okrem nejakych tych vynimiek, ano, cim komplexnejsi tvor, tym dlhsia DNA.

http://en.wikipedia.org/wiki/G...
 

 

DNA kazdeho cloveka je dana momentom jeho pocatia, splynutim DNA vajicka a spermie, takze z tohto hladiska je naozaj staticka a dana. Zmeny v poradi baz (pismen) mozu nastat v principe iba mutaciami. Napr. ked na kozu posobi mutagen - UV ziarenie, dokaze sposobit, ze sa do DNA pri kopirovani pocas delenia bunky dostane ine pismeno, ako by sa malo. To je vo vacsine pripadov neskodne,obcas sa ale mutacia vyskytne na kritickom mieste a to ale moze mat vazne nasledky (vzniku zhubnej bunky ale zvacsa predchadza cela seria takych nestastnych nahod).

Ale to nie je vsetko, realita je ovela zlozitejsia. Nad DNA sa odohrava skutocne "aktivacia tej ci onej casti" a to BEZ zmeny jedineho jej pismena. To sme zistili iba niekolko rokov dozadu a tymito efektami sa zaobera mlada veda epigenetika. Velmi zjednodusene, na DNA sa nachadza chemicky "nater" (trocha odbornejsie povedane metylacia a post-translacne histonove modifikacie) ktory sposobi, ze niektore casti su aktivne (prekladane do bielkovin pomocou ribozomu) a niektore nie, hoci co do samotnej DNA su rovnocenne.
O jednom takomto jave - inaktivacii X chromozomu u zien - som pisal davnejsie tento clanok: http://paulech.blog.sme.sk/c/3...

No a co sa tyka velkosti (dlzky) DNA, ta nie je vzdy viazana na komplexnost organizmu, hoci by sa to zdalo logicke. Inymi slovami, ludska DNA (celkom asi 6 miliard pismen) nie je najdlhsia len preto, ze si myslime, ze sme "koruna tvorstva". Zahanbi nas obycajna mikroskopicka ameba,ktora ma mnohonasobne vacsi genom, ako clovek. V nasej DNA je okrem toho priserny neporiadok a vlecieme so sebou obrovske mnozstvo "evolucneho odpadu". Samotne kodovanie bielkovin, o ktorom sa pise v clanku ma na starosti asi 2-3% DNA. Zvysok je z velkej casti preukazatelne odpad (napr. tzv.mobile elements), ale su tam aj casti, ktorych funkcii este nerozumieme (napr. non-coding RNA). Zato bakterie maju iba niekolko milionov baz v DNA, no prakticky ziaden odpad. Maju doma upratane a navyse ich DNA je kruhova ako nahrdelnik, nie dlhocizne linearne spagety-chromozomy, ako mame my, co sposobuje dalsie mozne problemy pri kopirovani (na koncoch-telomerach)

Vdaka za otazky a precitanie...
 
Hodnoť

ano, ale....

reverse transcriptase u RNA virusov tuto dogmu porusuje....:)
RNA ma kodovacie a katalyticke vlastnosti.
A to nehovorime o non-coding RNAs, co bude mozno dalsi blog, ked si to autor dostuduje.
Ja mam tento blog velmi rad a autor sa uci za pochodu, co mu dava jedinecnu moznost to priblizit laikom nekomplikovane. Napisat popularizacny text je tazsie ako odborny clanok.
PS. Ak by nebolo jasne, cestne slovo pionierske, ze toto myslim v najlepsom slova zmysle.
 

nie, lebo...

reverzna transkriptaza u RNA virusov dogmu neporusuje, nakolko nevyraba z bielkoviny DNA (ani RNA).
Uz to v tejto diskusii zaznelo: http://blog.sme.sk/diskusie/dp...
tusim si tu bude studovat niekto iny....
P.S. dakujem, to bola pochvala co pohladi ako wasabi :-)
 

 

islo mi o to, ze ta "dogma" sa zmenila, objav RT modifikoval povodny koncept DNA-RNA-protein (mali by tam byt sipky na pravu stranu).
 

 

ano, to je pravda
RT skutocne modifikovala koncept DNA-RNA-protein a zda sa, ze aj priony, bielkoviny ovplyvnujuce strukturalne ine podobne bielkoviny nam este zamotaju hlavu. Myslim vsak, ze povodna Crickova dogma v zmysle, ze bielkovina nikdy nedava vzniknut DNA ani RNA stale plati a nie je celkom identicka s procesom DNA-RNA-bielkovina.
 

 

ja chapem dogmu MB ako smer toku genetickej informacie (DNA-RNA-protein), tzn.ze uz aj objavenie samotneho protismeru RNA-DNA bolo "narusenim" povodnej myslienky, ale no big deal - doplnila sa sipka a a dogma fici dalej =) velky to clovek, ten Crick! =)
PS:kniha "The eighth day of creation: The makers of the revolution in biology" je fenomenalna, ak chce clovek trochu viac nahliadnut za kulisy, ako to bolo s velkymi objavmi v biologii =)
 
Hodnoť

Keby som bol ja všemohúci, tak

nevymýšľam takéto komplikované procesy a nechám to na prírodu a evolúciu.
 
Hodnoť

pri deleni buniek

sa DNA nevyraba z aminokyselin?
 

 

Nie, vyraba sa z nukleotidov. 23 specifickych druhov aminokyselin tvori bielkoviny v zivych organizmoch.
 
Hodnoť

Epigenetics

Dovolte mi trocha rozsirit clanok proti inej dogme - ze sme predprogramovani v DNA, urcite nie sme. Vsetko je otazka nasich presvedceni a vnimania prostredia.

Epigenetics literally means "above" or "on top of" genetics. It refers to external modifications to DNA that turn genes "on" or "off." These modifications do not change the DNA sequence, but instead, they affect how cells "read" genes.
It may be possible to pass down epigenetic changes to future generations if the changes occur in sperm or egg cells. Most epigenetic changes that occur in sperm and egg cells get erased when the two combine to form a fertilized egg, in a process called "reprogramming." This reprogramming allows the cells of the fetus to "start from scratch" and make their own epigenetic changes.
http://www.livescience.com/377...
 

 

Na rozdiel od tej v clanku zmienenej Crickovej, tato "dogma", ze sme celi urceni genmi je urcite uz davnejsie minulostou.
Epigenetika skutocne naburala predstavu, ze sme do smrti obetami vylucne zdedenych genov. Je to taky maly krocik spat k upravenej verzii Lamarckizmu. Je dokazane, ze ucinky nasich genov mozeme ciastocne ovplyvnit svojim zivotnym stylom, ba co viac, dokazeme tym ovplyvnit aj buduce generacie.
Nedochadza vsak k zmene samotnych genov, ale k zmenam regulacie ich expresie na "epi", cize nad genovej urovni. K dokladnemu poznaniu tychto detailov ale vedie este dlha cesta....
 

 

ahoj, po precitani diskusie som mal dojem ze to zvrtlo do tej deterministickej dogmy. Po nedavnych jednohlasnych oslavach Angelininej mastektomie nemam dojem ze je to davna minulost...
DNA je len hardware, auto bez vodica, dost dolezity je aj software, co sa tyka vysledku.
 
Hodnoť

 

To je Tradičný pohľad. čo pokus so žltým farbivom? neviem , či to bolo u myší, ale F1 generácia mala žltú farbu napriek tomu, že rodičia boli bieli. Systém BLUP -AM , hodnotí gény asi 60 % a 40 % na fény.
aby som vysvetlil existujú nielen gény 0-1 teda major gény alej minot gény tzv kumulatívne, tieto gény dokonca aj počas života môžu meniť vplyv na danú vlastnosť. Ak by totiž bola pravda, že DNA je rozhodujúca,tak výška človeka by sa vplyvom stravy nemenila. pritom kosti vykazujú najvyššiu mieru dedičnosti.(neviem či spoužil dobrý termín) uplatnenie génov.
 

 

Toto vsetko beriem a ak som to pochopil spravne, je to pravda. Ja ale akosi nevidim protirecenie proti tomu, co je uvedene v clanku. Dogma hovori o tvorbe bielkovin z(podla) DNA, nie naopak, a tak to naozaj je.
To, ze jednotlive crty nasho tela ovplyvnuje suhra viacerych, casto mnohych dielcich genov to je isto pravda. Uz davno sme pochopili, ze cisto Mendelovske geny, ktore jednoznacne urcuju konkretnu vlastnost sa vyskytuju skor ojedinele. Vacsinou je to neskutocne komplikovana siet vztahov a vzajomnej regulacie genov (vid epistasis), ktore spolu vytvaraju vysledny efekt - napr. spomenute farby, vysku a pod. Pomocou rozsiahlej studie GWAS sa sice podarilo najst napr. niekolko klucovych genov pre vzrast, no stale nie dost nato, aby dostatocne vysvetlili celu existujucu variabilitu
 

 

a teda napr. syn kulturistu nemôže zdediť svaly, ktoré nadobudol otec za života zdvíhaním činiek (takáto predstava sa volala Lamarckizmus). Myslím,že ten príklad, nevystihuje podstatu ,ale inak s článkom na 100% súhlasím
 

< 1 2

Najčítanejšie


  1. Peter Franek: Toto je taká blbosť, že jej ani nadpis neviem vymyslieť. 25
  2. Adrián Vološin: Aj vykastrovaný lockdown zaberá, ale premierovi to nehrá do karát celoplošného testovania 24
  3. Peter Slamenik: Cibuľkovej manžel je ako Columbova žena 23
  4. Eva Bacigalová: Do roka a do dňa (1. časť) 11
  5. Ľuboslava Šusteková: Huspenina 11
  6. Marian Baran: Cez čiaru 9
  7. Miro Koseček: Prestaňte pľuť na Gretu 8
  8. Silvia Smolková: Tódovej "followeri" 8
  9. Jaroslav Polaček: V okolí je pozitívnych viac, v meste sme na tom približne rovnako 8
  10. Filip Olekšák: #chrantesvojebabky 6

Rebríčky článkov


  1. Silvia Smolková: Tódovej "followeri"
  2. Lubomir Zahora: Obchod z diplomkami.
  3. Jaroslav Polaček: V okolí je pozitívnych viac, v meste sme na tom približne rovnako
  4. Roman Hutira: Vzdelanie zadarmo má svoju cenu (Dánsko)
  5. Miroslav Binčík: Mrhanie zdrojmi, pohŕdanie silami. A kde je perspektíva?
  6. Veronika Svabyova: Radostná DSS
  7. Veronika Svabyova: Súrodenci
  8. Silvia Smolková: “Mŕtvy mafoš je dobrý mafoš. Zachvíľu budú všetci dobrí."
  9. Ján Škerko: Moje spomienky na Dunaj v Bratislave
  10. Lukáš Baloga: Odložené dlhy by mohli spôsobiť ďalšiu finančnú krízu


Už ste čítali?